Chystáte sa do Malej Fatry a bojíte sa medveďov? Potom je tento príspevok určený práve vám.

Postoj verejnosti voči veľkým šelmám

Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že je výslovne negatívny. Okolnosti, prečo je tomu tak sú viaceré. Z veľkých šeliem, vyskytujúcich sa na území Slovenska patrí absolútne prvenstvo v pomyselnej kategórii „nežiadúcich“ živočíchov medveďovi hnedému (Ursus arctos L.). Dá sa povedať, že je to naša jediná šelma, ktorá môže človeka priamo ohroziť. Ak zoberieme do úvahy aj tú skutočnosť, že medvede každoročne spôsobujú škody na hospodárskych zvieratách, včelstvách, ovocných drevinách či poľnohospodárskych plodinách je jasné, v čom pramení odmietavý postoj. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť ďalšiu dôležitú vec, ktorou je medializácia so značne negatívnymi účinkami. Len vo veľmi ojedinelých prípadoch bývajú verejnosti predkladané iné, ako vyslovene dramatické situácie týkajúce sa medveďa. Žiaľ, týmto smerom sa uberajú aj články v niektorých odborne – populárnych časopisoch. Medializácia podobného charakteru navodzuje pocit, že medveď je čiernou škvrnou našej inak dokonalej prírody.

Nebezpečné medvede

Nemožno pochybovať o tom, že z hľadiska sily má aj nedospelý jedinec v prípade konfliktného stretu s človekom jednoznačne navrch. Ide o našu najväčšiu šelmu, ktorá výnimočne presiahne hmotnosť 300 kg. V ojedinelých prípadoch dokáže medveď uloviť korisť ťažšiu, ako je on sám (napr. dobytok). Napriek vyššie uvedeným faktom je medveď pre človeka nebezpečný len za istých okolností. Hoci sa jedná o šelmu, v potrave výrazne prevláda rastlinná zložka. V našich podmienkach útok medveďa na človeka nijako nesúvisí so zabezpečovaním potravy. Nech to znie akokoľvek paradoxne, napadnutie je predovšetkým obrannou reakciou. Medveď zvyčajne zaútočí v prípade náhleho, neočakaváneho prekvapenia na krátku vzdialenosť. Útek osoby, ktorá sa nečakane dostane do tesnej blízkosti môže situáciu značne skomplikovať. Je mylné domnievať sa, že medveď človeka nedobehne (na krátku vzdialenosť vyvinie rýchlosť okolo 40 – 50 km/h). Takéto konanie sa môže stať spúšťacím mechanizmom útoku. U šelmy môže spozorovaný útek vyvolať potrebu prenasledovať a uloviť korisť (hoci ju zviera nebude ani konzumovať).
Drvivá väčšina prípadov, kedy došlo k napadnutiu súvisela práve s tým, že bol medveď človekom neočakávane zaskočený.

Kto je najčastejšou obeťou napadnutia:

•     poľovníci a lesníci
•     lesní robotníci
•     hubári
•     návštevníci nerešpektujúci zásady pohybu v chránenom území
•     ľudia pohybujúci sa v blízkosti objektov, s nedbanlivo uskladneným odpadom

Prvé štyri uvedené skupiny ľudí nebývajú obeťami náhodou. Spoločným menovateľom je predovšetkým pohyb v relatívne tichom, málo rušenom prostredí, prípadne na takých miestach, kde medvede vyhľadávajú potravu a miesta odpočinku. Tu dochádza najčastejšie k tomu, že medveď býva človekom doslova zaskočený, keď sa tento k nemu odrazu dostane na pomerne malú vzdialenosť. Pri prekročení tzv. „útekovej hranice“, či pri vyrušení medveďa pri uhynutej zveri alebo tiež pri náhlom strete s vodiacou medvedicou môže dôjsť zo strany medveďa k útoku na človeka. Mimoriadne nebezpečné bude blízke stretnutie s poraneným alebo chorým jedincom. Prirodzeným zraneniam či chorobným stavom sa zviera vo voľnej prírode vyhnúť nedokáže. Nemalo by sa však stávať, že medvede sú obeťou nelegálnych zástrelov a poľovačiek, po ktorých unikajú s viac či menej závažným poranením a v takomto stave sa potulujú nielen po odľahlých končinách tunajších hôr, ale aj v blízkosti turistických chodníkov a okrajov dedín. Život ukazuje, že ani takéto jedince nechýbajú v našich horách. Veľká obozretnosť je namieste aj v prípadoch, ak spozorujeme medveďa, ktorý sa pohybuje v blízkostí ľudí (chatové osady, dediny, horské chaty a pod.) bez zjavnej plachosti. Nech sa už jedná o akéhokoľvek veľkého jedinca, nemožno ho považovať za atrakciu. Naopak, situácia je varovaním! V žiadnom prípade sa k zvieraťu nepribližujte a neponúkajte mu žiadnu potravu. Ak natrafíme v prírode na zdanlivo opustené medvedie mláďa, nesnažme sa o jeho „záchranu“. Takéto miesto je potrebné čo najrýchlejšie v tichosti opustiť. Vodiaca medvedica si totiž svoje mláďatá bráni veľmi aktívne.

Pravdepodobnosť útoku

Prípadov, kedy preukázateľne došlo k napadnutiu človeka nie je v tejto oblasti (Krivánska Fatra) mnoho, pokiaľ za takéto napadnutia považujeme tie, kedy človek utrpel zranenie. Na verejnosti diskutovaný nárast stretov človeka s medveďom (pozorovania, pri ktorých nedošlo k žiadnym konfliktom) je na jednej strane zapríčinený zvýšeným počtom medveďov oproti dávnejšej minulosti, na strane druhej neprimeraným nárastom ľudí v prírode (návštevníci, zberači lesných plodov, poľovníci, ľudia hospodáriaci v lesoch, prívrženci rôznych športových aktivít a pod.). Posudzovať každé jedno stretnutie človeka s medveďom ako niečo neprirodzené je nesprávne. Naopak, normálnou nie je situácia, ak sa medveď potuluje priamo po dedine, kde napáda hospodárske zvieratá, ničí včelstvá a ovocné dreviny a svojou prítomnosťou ohrozuje obyvateľov. Objektívne treba priznať, že takéto prípady nie sú ojedinelé a vzhľadom na ich závažnosť si vyžadujú okamžité, účinné a zároveň komplexné riešenie.
Stretnutia ľudí s medveďom v Malej Fatre a okolí sú veľmi pravdepodobné. Nemožno sa príliš čudovať, lebo toto pohorie je atraktívne nie len pre človeka, ale aj pre všetky naše veľké šelmy. Dôležitá je však tá skutočnosť, že pre prevažnú časť návštevníkov je prítomnosť medveďa zanedbateľnou hrozbou. Svedčí o tom aj to, že z Krivánskej Fatry nie je známy prípad poranenia turistu medveďom. To, či sa hodnoty tejto štatistiky budú v budúcnosti meniť v neprospech turistickej verejnosti je do veľkej miery v jej vlastných rukách. Záleží na osvojení si základných pravidiel súvisiacich s pohybom a správaním sa človeka vo voľnej prírode. Nemalý význam v predmetnej problematike zohráva aj prístup prevádzkovateľov rekreačných zariadení. Je dôležité, aby pri takýchto objektoch nevznikali či už úmyselne alebo neúmyselne rôzne depónie odpadkov, ktoré sa môžu stať pre medvede atraktívnymi.

Prehľad známych prípadov útoku medveďa na človeka v oblasti Krivánskej Fatry

Z uvedeného prehľadu vidieť, že obeťami boli výlučne ľudia, ktorí aktívne navštevovali okolitú prírodu a pohybovali sa v miestach pre verejnosť neprístupných. Za obdobie 40 rokov je teda známych 6 prípadov, v jednom z nich k poraneniu poľovníka ani nedošlo. Pre porovnanie treba uviesť počet závažných poranení, ku ktorým dochádza v súvislosti s návštevou územia. V oblasti Krivánskej Fatry sa počet viac či menej vážnych zranení pohybuje okolo 80 ročne. Za rovnaké obdobie, teda 40 rokov to predstavuje viac ako 3000 prípadov!
Je teda zrejmé, že návštevník NP Malá Fatra príde k úrazu skôr z dôvodu precenenia vlastných síl, prípadne z nedbalosti, ako pri napadnutí medveďom.

Ako sa vyhnúť konfliktným stretnutiam s medveďom

Prevažná väčšina materiálov pojednávajúcich o tejto problematike odporúča človeku pri napadnutí, aby si ľahol na zem a zbytočne sa nehýbal. Je potrebné podotknúť, že sa jedná o riešenie už vzniknutej, kritickej situácie. Podstatne dôležitejšie je však predísť takémuto okamihu. Existujú možnosti ako toho dosiahnuť, aj keď ich účinnosť v oblasti s výskytom medveďa nebude nikdy 100%.
V územiach s výskytom medveďa sa treba pohybovať po značených turistických chodníkoch.
Treba prihliadať na časový aspekt súvisiaci so začiatkom a ukončením túry. V skorých ranných hodinách a neskoro večer je pravdepodobnosť stretu s medveďom vyššia.
Prechádzať cez husté porasty mladín môže byť nebezpečné, nakoľko tieto bývajú medveďmi vyhľadávané k odpočinku, či zberu potravy (porasty malinčia).
V mesiacoch XI – IV je zvýšené riziko obchádzať skalné komplexy v odľahlejších, turistami neatakovaných častiach prírody. Obdobne sa treba vyhýbať mohutným stojacim stromom a vývratiskám. Na podobných miestach totiž môžu byť situované brlohy.
Je nevhodné a to v priebehu celého roka vychádzať na rôzne skaly,mimo frekventovaných vyhliadok. Na týchto bývajú pomerne často situované občasné ležoviská.

V území je ideálne pohybovať sa v skupine, prípadne aspoň vo dvojici a vzájomne sa pri tom zhovárať (nie však kričať). Aj v prípade, že je človek v teréne sám je dobré viesť polohlasný monológ, alebo si pospevovať. Určité počudovanie okoloidúceho turistu je rozhodne menej závažná situácia, ako nepredvídané blízke stretnutie s medveďom.
Upozorniť na seba možno aj občasným poklepkávaním lyžiarskych palíc o seba či o kmene stromov a kamene na chodníkoch. Kovový zvuk je veľmi dobre prenikavý a divé zvieratá naň aj skôr reagujú.
Upozorňovať na seba pískaním nemusí byť účinné, nakoľko takýto zvuk je zameniteľný s hlasmi vtákov.
Pri pohybe v teréne treba neustále vnímať okolie zrakom, no najmä sluchom. Unáhlený presun, kedy človek nevenuje okoliu patričnú pozornosť je neobozretný počin!
Bivakovanie v územiach s výskytom medveďa minimalizovať, to znamená, že pokiaľ prenocovanie nie je nutnosťou, je lepšie len daným miestom prejsť. Naviac, bivakovanie je v NP Malá Fatra možné len na vyhradených miestach.

Zásady pohybu a správania sa v teréne by si mal osvojiť každý návštevník tunajšej prírody. Svojim uvedomelým prístupom môže výrazne prispieť k zlepšeniu medializovanej problematiky.